Vyhledat
  • radkaandrlova

Moja výzva: PRÍTOMNOSŤ


Občas sa cítim ako medveď, ktorý sa zo zimného spánku prebudil predčasne, či navigácia, ktorá stratila smer či dokonca cieľ a neustále prepočítava. Prepočítavam a blúdim asi v zlom časopriestore. Som mama, mám rodinu a nejakú prácu. Chcela by som ale všetko vedieť a všetko skúsiť. Som už na to a tamto stará, ušiel mi vlak, nemôžem mať všetko. Pochybnosti! Ťahajú sa v mojej hlave ruka v ruke so strachom ako smrad za “hovnocucom”.


Mám tridsať rokov a v podstate ešte väčšiu časť svojho života pred sebou. Mám muža, dieťa, strechu nad hlavou a svoju prácu. Napriek tomu vo chvíľach kedy mi nie je dobre, som nútená byť zatvorená medzi štyrmi stenami nášho bytu, bez socializácie či pevne stanoveného režimu. No skrátka bez možnosti dokončiť čo i len jednu súvislú vetu bez toho, aby mi môj malý indián neskákal do reči sa proste začnem opúšťať. Ako to moje opúšťanie vyzerá?


Hrabem sa v minulosti! Tak bravúrne ako keby som čakala, že pod tou hromadou na mňa vykukne zázračný Arabelin prsteň, ktorý má vráti v čase. Namiesto toho skloňujem niekoľkokrát: “Keby som vtedy urobila toto, keby som sa rozhodla inak, keby som sa nepresťahovala, keby som ťa nepočúvla”. Áno s minulosťou súvisia aj výčitky a v zápale karantény aj výčitky adresované nie len samej sebe. Drama queen! Pozná ju väčšina z nás. Prečo? Prečo mám tú potrebu hrabať sa v minulosti? Ako hovorí moja maminka: „Keby boli v riti ryby nemuseli by byť rybníky.“ Keby bolo keby...


Minulosť tu je a nikdy nezmizne! Minulosť ma formovala do toho aká som teraz. Minulosť je moja cesta, ktorú som už ušla a počas nej niekoľkokrát prepočítala, stratila sa a opäť sa našla. No neustálym spochybňovaním minulosti, spochybňujem aj tú cestu, šliapem po nej a aj po sebe. Nie som o sebe presvedčená. Hľadám sa!


Ja mám totiž pocit, že sa neustále hľadám. Balansujem medzi životom dvadsiatničky a tridsiatničky. Tak veľa by som sa toho chcela ešte naučiť, vnímať, nasávať, inšpirovať sa a ešte v tejto dobe, keď sa k neskutočnému množstvu informácií dá dostať pár klikmi. Tých kníh, ktoré by som chcela prečítať. No ja zaspím už po pár stránkach únavou, či čítam jednu stranu tri krát, pretože mi hlava neustále ulieta a vôbec netuším, o čom som si pred chvíľou čítala. Na druhej strane je tu život tridsiatničky, ktorá má rodinu, muža, prácu a sníva o ďalšom dieťati. Jedno s druhým sa nevylučuje.

Ako povedal jeden múdry pán: „Žiť v minulosti je ako žiť stále v depresii a žiť v budúcnosti zase znamená mať stále strach a obavy.“


Mne z toho vychádza len jediné: Žiť v prítomnosti. Prítomnosť! Tu a teraz! Aj keď v momentálnej situácií užívať si prítomný okamih je oveľa ťažšie ako kedykoľvek inokedy alebo práve naopak? Možno je to pre mňa skúška. Skúška, z ktorej vyjdem silnejšia. Mám totiž pocit, akoby som trénovala na “Spartan Race”. Nemám síce silné ramená, nohy a vlastne ani brucho. No postupne sa vďaka tejto situácií zoceľujem. Pretože byť spolu ako rodina, byť zdraví a môcť si užiť jeden druhého je prítomnosť. A aj keď mi hlava ulieta do rôznych časopriestorov niekoľkokrát za deň, ja sa ju vždy snažím vrátiť naspäť. A verte mi, že momentálne som za deň v niekoľkých rovinách a idem si niekoľko príbehov naraz.


Toto je moja výzva. Žiť tu a teraz, tešiť sa z maličkostí a nie vyčítať stariny, pochváliť, poďakovať a neľpieť na hlúpostiach. Ako vtipkuje môj muž: “Žena je ako rocková kapela, najprv začína novými šlágrami aby potom pridala aj tie staré”.

Tak by som ku všetkým tým výzvam, ktoré okolo mňa lietajú chcela len za seba povedať: Mojou výzvou je prítomnosť, ktorá je práve teraz pre mňa najväčšou skúškou. Určite dám vedieť ako som v nej dopadla. Držte palce!

0 zobrazení

© 2023 by Name of Site. Proudly created with Wix.com